Juhovýchod Slovenska, malá dedinka učupená na úpätí Slanských vrchov, stala sa mi domovom a miestom, kde sa stále rada vraciam.

Keď do nej vchádzate za šera alebo za tmy, prechádzate tunelom, ktorý vytvorili statné koruny Orecha vlašského, lemujúce cestu z oboch strán. Za vidna Vašu pozornosť upútajú kopce Slanských vrchov, ktoré strážia dedinu od juhovýchodu.

Hovorím o dedinke Skároš, ktorá síce nie je mojim rodiskom, ale za 26 rokov, ktoré tu žijem, mi prirástla k srdcu. A asi to je pre tú malebnú prírodu v okolí. Bývam na nižnom konci neďaleko kostola a ak sa chcem dostať do lesa, stačí 20 až 30 minút pešej chôdze a ocitnem sa v oáze pokoja.

Môžete si vybrať podľa nálady, či sa chcete len tak poprechádzať, alebo lepšie preveriť svoju kondičku. Ak sa vyberiete cestou okolo Tureckého potoka , popri cintoríne, ďalej poľnou cestou sa dostanete pod Červený vrch k trom domčekom. Prejdete po ceste pred nimi, vľavo máte krásny výhľad na okolité dediny, Ždaňa, Čaňa, Gyňov, Geča, Valaliky, ba vidíte aj metropolu východného Slovenska – Košice. Potom zahnete vpravo a už ste v lese. Prevažujú tú listnaté stromy, buk, dub, hrab, sem tam nejaký ihličnan. Vzácne tu rastie aj Smrekovec opadavý – ľudovo nazývaný červený smrek. Je tu príjemný chládok a čistý voňavý vzduch. Náladu Vám hneď vylepšia lesní speváci a keď začujete pravidelné klopkanie, to lesný lekár – ďateľ, vykonáva pravidelnú prehliadku svojich pacientov. Hľadáte ho očami, ale niekedy sa tak dobre maskuje, že ho ani nezbadáte. Prechádzka je príjemná, žiadne veľké prevýšenia, len pomaly kráčate a vdychujete ten čistučký voňavý vzduch. Táto trasa je vhodná aj pre cyklistov. Ak budete trpezlivý dôjdete až na peknú horskú lúku – Babia lúka. Tam si môžete urobiť aj malý piknik.

Na jar by som Vás pozvala iným smerom. Dedinou prejdete peši, alebo autom k Pamätníku padlým hrdinom 2. svetovej vojny, nad ktorým je aj parkovisko. Od parkoviska sa vrátite asi 200 m naspäť a pod kruhovou otočkou zahnete po ulici vpravo. Za posledným domom prejdete cez potok, zbadáte tam zvyšky bačovne. Ak by ste obišli bačovňu dookola a natrafíte na žltú značku, úzky a pomerne strmý chodník Vás privedie k odkrytým múrom hradu Var. ( 13. – 15. storočie ). Ale dnes Vás chcem ďalej viesť od bačovne lesnou pohodlnou cestou popri potoku, ktorý hlavne na jar, ale aj v lete po výdatných dažďoch veselo žblnkoce a poskakuje po obrovských balvanoch, ktoré vidíte nielen pri potoku a v ňom, ale sú roztratené po celom okolitom lese. Niektoré sú bohato obrastené machom a dotvárajú celkovú atmosféru sopečného pohoria. V tomto potoku niekedy žili aj pstruhy, ale to je už minulosť. Na jeho brehoch, hlavne v jarnom období sa objavujú koberce jarných kvetov ako Prvosienka jarná, Pľúcnik lekársky, Veternica hájna a iné. Popri ceste po ľavej strane Vás prekvapia tri steny kameňolomu a starý mlyn, na ktorom sa v minulosti mlel a drvil kameň. Pod kameňolomami si môžete v júni pochutiť na sladkých a voňavých lesných jahôdkach. Ak ešte vládzete a pokračujete ďalej, potok sa stále hlbšie a hlbšie zarezáva do zeme. Táto nádherná trasa Vás privedie na obrovskú lesnú lúku – Drahoše, kde sa tiež potešíte pestrými farbami lúčnych kvetov a ak je teplý deň, môžete si tam príjemne oddýchnuť a vypočuť lúčny koncert. Ak ste celkom tichučko, často sa Vám naskytne pohľad na pasúcu sa čriedu srnčej, či jelenej zveri.

Iná je zas vychádzka, ak z asfaltovej cesty vedúcej k Slovensko- Maďarskej hranici, asi 100 m pred hraničným prechodom, zahnete vpravo a asi po 5 minútach sa ocitnete na čarokrásnej lesnej lúčke, kde poľovníci postavili aj krmelec. Prejdete po dĺžke túto lúčku a po ľavej strane Vás prekvapí úplne iný les. Kľukatia sa tú mŕtve ramená bývalého potoka s malým množstvom vody a spolu s popadanými konármi a kmeňmi starých stromov, popínavými rastlinami pripomínajú prostredie pralesa. Vzduch je tu vlhký a nasýtený vôňou dreva, kvetín a zeme. Sadnete si na starý kmeň, privriete oči a môžete si predstavovať, aké asi zvieratá tu mohli predtým žiť. Zo sladkého snívania Vás vyruší len nepríjemný piskot nejakého hmyzu, ale aj ten tu patrí.

Ak ste na týchto potulkách v správny čas, môžete si domov doniesť aj košík húb a tak si vychutnať dary prírody aj neskôr.

Opísala som Vám len niekoľko krásnych zákutí, ktoré sa nachádzajú v blízkosti našej dedinky Skároš a verím, že ak sa tam raz zatúlate, iste si ich zamilujete, tak ako ja. Nemyslím si, že musíme cestovať ďaleko, aby sme si dokázali oddýchnuť a načerpať nových síl. Niekedy máme poklady celkom blízko, len ich stačí objaviť a potom šetrne, v tichosti užívať tak, aby sme ich zachovali aj pre naše deti a vnúčatá. (Snežienka)