Bol raz jeden les, v ktorom bývalo veľa zvierat. Medzi nimi žil aj celkom obyčajný sob s neobyčajne zázračnými schopnosťami. Práve on pomáhal Santovi na Vianoce roznášať darčeky dobrým deťom a plniť tajné želania dospelým ľuďom. Ale jeden rok, už boli skoro Vianoce, Santa ochorel. A keďže roznášať darčeky s červeným nosom, vysokou teplotou a boľavou hlavou je nemožné, všetka práca zostala na sobovi. Vyzdvihol si u Santu sane a darčeky, zaniesol ich do svojho úkrytu a čakal do Vianoc. Keď konečne prišiel 23. december, sob začal pracovať. Za pomocníkov si zobral  svojho brata Dudka, kamarátku Nedku a kopu ďalších obyvateľov lesa. Práve tam sa začalo s rozdávaním darčekov. Aby sme mohli byť 24. decembra obdarovaní my, o deň skôr musel začať u obyvateľov lesa. Darčeky roznášal presne podľa abecedy. Takže začal u antilopy Anky, pokračoval u bizóna Benjamína a tak to išlo ďalej až prišiel ku z a narazil na zebru Zuzku. Rovnako postupoval na ďalší deň vo svete ľudí. Preto si Andrášovci našli svoje darčeky ako prví, ale Župčanovci si museli počkať. Predsa sob napriek svojim „paznehtom“ a rýchlosti cca 51 km/h si chce svoju prácu vykonať poriadne. A to sa mu tento rok aj podarilo. Miško V., 4. trieda

Santa bol spokojný, sob bol spokojný a my tiež. Prečo? Pretože tieto Vianoce si každý z nás prišiel na svoje vďaka sobej múdrosti a abecednej spoľahlivosti budúci rok možno začne od Ž (ja som Miško Varga a od Ž po V je predsa bližšie ako od A po V, takže ďalšie Vianoce budeme preberať darčeky skôr my – v abecede poslední. Už sa teším!)