Do lesa prišla zima, zvieratká oslávia Nový rok

„Dvadsať čokoládových koláčikov? A ďalších dvadsať s kandizovaným ovocím a so šľahačkou?? Sto brilošiek? Dve stovky jednohubiek!!! A to všetko do dnešného večera… ako to len všetko stihnem??“

Vtáčiky spozorovali, že ich priateľka to asi naozaj nestihne. „Poďme, musíme predsa zohnať pomoc!“

Svište sa už rozutekali zháňať potrebné suroviny a ostatné zvieratká si rýchlo dávajú biele kuchárske čiapočky.

Sovka rozdáva pokyny, predčíta nahlas recepty z veľkej knihy. Každý má plné ruky práce: ten miesi cesto, iný zase mieša, niektorí už pečú… a tí šťastnejší ochutnávajú!

„Nie som si celkom istá, či mi pomáhate tie koláčiky piesť alebo jesť!“ šomre si Sovka popod nos na svojich pomocníkov.

Pozri na tú hromadu dreva! „V Zajkovom pelešteku je určite útulne a teplúčko!“ Malé myšky a Vrabčiak závistlivo sledujú Zajkove sánky vrchovato naložené drevom.

Bŕŕŕ, taká zima! A tie hory snehu! Bŕŕŕ!

Zajko je však spokojný. Celé predpoludnie usilovne pracoval, aby sa jeho zajačia rodinka mohla vyhrievať v teplom pelešteku. „Nebuďte smutní, priatelia! U nás v pelešteku ste vždy vítaní a pri ohníku sa vždy nájde miestečko aj pre vás!“

„Máme hostí!“ oznamuje tatko Zajko pri vstupe do domčeka. Jeho zajačie deti mu radostne utekajú v ústrety.

„Nádhera!“ víta ho mamička Zajková. „Poď rýchlo dnu, aby si sa zohrial! Pre každého som pripravila kúsok koláča!“

Starý otec Zajo, vášnivý rozprávač príbehov, má tiež dôvod na radosť: na dnes večer sa sľúbilo veľa pozorných poslucháčov!

Aj malé myšky a Vrabčiak sa ponáhľajú do tepla rozkúreného zajačieho pelešteka. Už sa tešia na krásny večer, ktorý ich očakáva!

LIENKA z Lienkova