Kto to asi môže byť? Je ním jazvec lesný – krásne tajomné zviera, žijúce pod zemou a na povrch vychádza večer za súmraku za potravou. Pozorovať ho môžme na jar, keď po dlhej zime doháňa stratené kilá a dá sa zastihnúť aj za svetla. Svoju aktivitu zvyšuje znova pred zimným spánkom, keď sa snaží nabrať tukové rezervy. To mu umožní prežiť zimu. Na to aby sa mu dobre spalo potrebuje mať plné brucho. Na lovenie jazvecov bolo vyšľachtené špeciálne psie plemeno – jazvečík. Obýva najmä lesy, vyhovuje mu územie, ktoré nie je hornaté. Na území Slovenska je najväčšou lasicovitou šelmou. Má telo v tvare valca, váži 8 – 10 kg (váha záleží od obdobia, najťažší je na jeseň až 20 kg), dlhý je 60 – 85 cm a s chvostom (12 – 20 cm) má meter. V porovnaní s ostatnými lasicovitými šelmami má jazvec úplne odlišný tvar tela. Má takmer bielu hlavu, len cez oči má široké čierne pruhy. Srsť je žltosivá až čierna. Došľapuje na celé chodidlá a labky má opatrené piatimi veľkými pazúrmi. Uši má malé. Samec je väčší ako samica. Pári sa po celý rok, ale najmä od februára do mája. Mláďatá sa rodia vo februári alebo i marci. Mláďatám, ktorých sa rodí 1 až 5, sa otvárajú oči po 3 týždňoch. Sú dojčené približne 10 týždňov a po 5 mesiacoch sa osamostatňujú. Dospelosti dosahujú vo veku 1,5 – 2 rokov. Jazvece sa dožívajú až 15 rokov.