Vykra\u010duje si Pichlia\u010dik op\u00e4\u0165 lesn\u00fdm chodn\u00ed\u010dkom v tichu lesa. Stromy u\u017e nemali l\u00edsto\u010dky, ale ko\u013eko\u017ee ich bolo na zemi. Hotov\u00fd pestrofarebn\u00fd koberec. L\u00edstie \u0161uchotalo je\u017ekovi pod labkami, ke\u010f tu za\u010dal zvuk z h\u00fa\u0161tiny. Post\u00e1l, na\u010d\u00faval a pozeral, kto\u017ee to vych\u00e1dza z \u00fakrytu. „Kto si?“ zh\u00edkne od \u00fadivu Pichlia\u010dik na nezn\u00e1meho. „Vari ps\u00edk a \u010di medved\u00edk?“<\/p>\n
Z hustej mladiny vy\u0161lo zvieratko neve\u013ek\u00e9 ako l\u00ed\u0161ka Vul\u0161a. A \u010di trochu men\u0161ie? Zavalit\u00e9 telo mu pokr\u00fdvala dlh\u00e1 hust\u00e1 srs\u0165 hnedosivej farby s pozd\u013a\u017enym pruhom na chrbte. Na hlave malo tmav\u00fa masku a mohutn\u00e9 bokombrady. Zdobil ho chvost ako kmotru l\u00ed\u0161ku, ale nohy bol krat\u0161ie. „Ja som ps\u00edk aj medved\u00edk,“ odpovie akoby \u017eartom zvieratko.<\/p>\n
„Jasom je\u017eko Pichlia\u010dik,“predstav\u00ed sa n\u00e1\u0161 mal\u00fd dobrodruh.“\u010co tu rob\u00ed\u0161?“ „\u010cak\u00e1m, k\u00fdm bude slnie\u010dko zapada\u0165, aby som si poh\u013eadal potravu.“ Ty si hore v noci? Ako sova Huliena a netopier Batko?“<\/p>\n
„Cez de\u0148 odpo\u010d\u00edvam vo svojom dom\u010deku a nave\u010der sa vyberiem poh\u013eada\u0165 si nie\u010do na zjedenie. Chut\u00ed mi v\u0161etko. R\u00f4zne semienka a bobule, chrob\u00e1ky, plazy, my\u0161ky, hrabo\u0161e, vodn\u00e9 \u017eivo\u010d\u00edchy. Potravu si n\u00e1jdem na zemi, vo vode aj na strom vyleziem,“ pochv\u00e1li sa ve\u013ek\u00e9 zvieratko.<\/p>\n
„Ke\u010f m\u00e1\u0161 dom\u010dek?“ vyzved\u00e1 je\u017eko. „Ne\u010faleko s na skalnatom v\u0155\u0161ku rast\u00fa star\u00e9 buky. Pod jedn\u00fdm medzi kore\u0148mi je m\u00f4j dom\u010dek. Pri\u0161iel som sem z \u010ealek\u00e9ho v\u00fdchodu a ve\u013emi sa mi v tom lese p\u00e1\u010di. Budem r\u00e1d, ke\u010f si tu n\u00e1jdem kamar\u00e1tov,“ usmeje sa cudzinec.<\/p>\n
„Ve\u010f mi dvaja u\u017e sme kamar\u00e1ti,“ op\u00e4tuje mu \u00fasmev Pichlia\u010dik.<\/p>\n
„Zozn\u00e1mim \u0165a aj so v\u0161etk\u00fdmi svojimi priate\u013emi, ale teraz u\u017e mus\u00edm \u00eds\u0165 domov, k\u00fdm nezapadne slnie\u010dko za hory. Mami\u010dka by sa o m\u0148a strachovala.“ Je\u017eko sa rozl\u00fa\u010dil s nov\u00fdm kamar\u00e1tom a pobral sa lesn\u00fdm chodn\u00ed\u010dkom do svojho dom\u010deka. (Miluj\u00faca mamina)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Vykra\u010duje si Pichlia\u010dik op\u00e4\u0165 lesn\u00fdm chodn\u00ed\u010dkom v tichu lesa. Stromy u\u017e nemali l\u00edsto\u010dky, ale ko\u013eko\u017ee ich bolo na zemi. Hotov\u00fd pestrofarebn\u00fd koberec. L\u00edstie \u0161uchotalo je\u017ekovi pod labkami, ke\u010f tu za\u010dal zvuk z h\u00fa\u0161tiny. Post\u00e1l, na\u010d\u00faval a pozeral, kto\u017ee to vych\u00e1dza … Pokra\u010dova\u0165 v \u010d\u00edtan\u00ed