Súčasťou nášho prírodného bohatstva je voľne žijúca zver. Rozmanitosť prírodných podmienok umožňuje život mnohým druhom zveri, ale i vtáctva. Náš chotár je uložený v nížinatej oblasti východného Slovenska, ktorá poskytuje výborné podmienky pre malú úžitkovú zver.                                                                                                              Typickou malou zverou v našich podmienkach je bažant obyčajný  a zajac poľný. Veľmi však život tejto zveri narušila intenzifikácia rastlinnej výroby a s ňou spojená chemizácia a mechanizácia, veľmi zriedka už počuť večerné „hredovanie“  bažantov pri  ich ukladaní sa na spánok.Väčšie vodné plochy sa v našej obci nenachádzajú, ale na sútoku potôčikov Torók a Židó  možno vidieť v zimnom období  kačicu divú, každoročne zahniezdi v kroví potôčika pretekajúceho smerom k Ždani. Zablúdi k nám aj kormorán a volavka popolavá. Súčasťou krásnej obecnej idylky je vrabec obecný, ktorý je vzácnosťou dedinských obydlí a sýkorka, ktorá je mnohokrát odkázaná na pohostinnosť obyvateľov dedín. Všimol si niekto prelet divých husí, ktoré sa tu zastavujú pri svojom sťahovaní do južných zimovísk? Ich krásne gáganie je nositeľom jari a v opačnom prípade pri odlete nositeľom zimy. V bystrinách potokov  žije množstvo obojživelníkov,  ktorým vďaka hrádzkam bol umožnený bohatší život počas celého ročného obdobia. Nájdete tu žabku skokanku, rosničky, salamandru škvrnitú, ktorá v lúčoch slnca hraje všetkými farbami. Úbočia bystrín a strmých brehov sú často posiate norami. Nora je štôlňa s množstvom chodieb v ktorých bývajú naši záhadný obyvatelia hôr podobní diviakom, ktorí sa živia korienkami stromov, rastlín plodinami lesa a aj zdochlinami, ale nepohrdne aj vajíčkami a mlaďátami malej pernatej zveri.  Hovoríme o ťarbavom zvieratku, ktoré nikdy neublíži, ale pri stretnutí s človekom sa na neho nechápavo pozrie, o jazvecovi obyčajnom. Zo šeliem u nás stretnete líšku obyčajnú, ktorá je postrachom pre všetku drobnú zver, kunu hôrnu / lesnú/, ale aj skalnú, odlišujúcim znakom je biela škvrna na hrudi a krku u kuny lesnej, lasicu a tchora. Tieto drobné zveri často pomôžu vyprázdniť kuríny ľudských obydlí, zriedka stretneme mačku divú.                            Z pernatých dravcov spomeniem haju tmavú, sokola myšiaka a sokola lesného, ktorí lovia myši, hraboše, ale aj žaby na našich poliach a sú známi svojim strmhlavým letom. Žije tu aj myšiarka ušatá, jastrab hôrny a jastrab krahulec  v zimných mesiacoch sa u nás zjavujú aj kane. V menšom počte sa vyskytuje včelár obyčajný, sokol sťahovavý a sokol lastovičiar. Našim stálym vtákom je sova obyčajná a vbučinách sova dlhochvostá. Zriedkavo tu hniezdi aj výr skalný. Okrem vrany u nás žije aj straka obyčajná a sojka obyčajná. Najvzácnejšími vtákmi nášho chotára je orol krikľavý a orol kráľovský, ktoré už dlhé roky hniezdia v korunách stromov, ktoré poznajú len ornitológovia a snáď aj niektorí nepriatelia prírody, ktorí týmto operencom, skvostom našej prírody a zároveň súčasťou nášho chráneného vtáčieho územia znepríjemňujú život. Sú to králi našich hôr. Keď sa vznášajú ponad kopce nášho pohoria rozpätie krídel orla kráľovského je do 2,2 m a orla krikľavého do 1,5 m. Na jar k nám prilieta sluka hôrna, holub hrivnák a bocian biely a vo veľkých kŕdľoch zo severu drozd čierny. (SRNKA)