V  nížinatých oblastiach s malými i väčšími lesnými partiami sa poľnou zverou pomaly stáva aj srnčia zver.  Za potravou vychádza hlavne podvečer, krátko tiež okolo poludnia a po polnoci. Hlavnou potravou srnčej zveri sú listy drevín, krov, rôzne trávy, byliny, plody a semená, poľnohospodárske plodiny, hlavne ďateliny, mladé obilie a okopaniny. V polovici mesiaca júl sa začína srnčia ruja, keď srnce vyhľadávajú rujné srny. V tomto období, ktoré u srny trvá 4-5 dní, vylučujú jej pohlavné orgány osobitný pachový výlučok, ktorý sa dostáva do jej stopy. Prechodne sa prestáva starať o srnčatá, dokonca ich od seba odháňa. Ťahavým pískaním, ktoré počuť najviac na 300m, k sebe vábi srnca, ktorý sa počas jej rujnosti zdržuje stále pri nej. Často ju s hlasitým fučaním naháňa, pričom srna častejšie a silnejšie píska. Samo párenie trvá krátko a potom sa s prestávkami niekoľkokrát zopakuje. Po skončení rujnosti srny ju srnec opúšťa a hľadá ďalšiu rujnú srnu. Vo svojom rajóne vyznačenom hrabaniskami a odierkami na kroch a stromčekoch neznáša nijakých sokov. Takže pri stretnutí srncov často vznikajú tvrdé súboje, ktoré sa začínajú hrabaním a vrážaním parožkov do zeme. Vo vyšších horských polohách sa ruja začína trochu neskôr ako v nížinách a stredohoriach a niekedy sa pretiahne až do polovice augusta. Zárodok zostáva do decembra v latentnom stave až potom sa začne normálne  vyvíjať. Začiatkom mesiaca jún srny rodia zvyčajne dve a zriedka tri bieloškvrnité srnčatá, ktoré sú po narodení slabé a ostávajú ležať utajené v hustých porastoch, kde ich srna chodí dojčiť. Novonarodené srnča váži 1,5 kg.  Po 14 dňoch už ihravo pobehujú okolo matky.                                                                             Srncom v januári začína rásť parožie, pričom čím je jedinec starší, tým ho má vyššie. Mladým, polročným srnčekom rastú prvé malé gombičky či ihličky, ktoré už vo februári zhadzujú, aby nasadili parožie ihličiaka. V apríli začína srnec parožie vytĺkať, čím sa  srnec zbavuje lyka, ktoré parožky chránilo počas rastu. Staršie srnce vytĺkajú skôr ako mladé, pričom silné srnce vytĺkajú na tenších drevinách a srnce so slabším parožím na hrubších drevinách. Koncom septembra a v októbri sa srnčia zver prefarbuje, ich srsť získava tmavosivé sfarbenie. Len zrkadlo okolo zadku je biele, pričom srnec ho má malé a okrúhle, prípadne trojuholníkové a srna väčšie, srdcovitého tvaru, s predĺženou zásterou na spodnej strane. Koncom mesiaca november v srnčích revíroch prebieha ešte druhé párenie. Srny neoplodnené v lete sa pária so srncami, ktoré ešte nezhodili parožky. V tomto období však srnce už parožky zhadzujú. Len mladé ihličiaky majú ich ešte aj v decembri, pričom choré a poranené jedince ich niekedy vôbec nezhodia. Medzi predátorov, ktorí sa živia srnčou zverov patria všetky veľké šelmy, srnčatá však dokáže uloviť aj líška, krkavcovité vtáky i výry. V poslednej dobe sa najväčšou hrozbou srnčej zveri stávajú pytliačiace  psy. V zimných mesiacoch je potrebné srnčiu zver prikrmovať. Do vybudovaných kŕmidiel zväčša poľovníci dávajú objemové krmivá: lúčne seno, sušenú ďatelinu, z jadrových krmív do válovcov jačmeň, pšenicu, ovos, kukuricu a pod. Dôležitou súčasťou potravy je soľ, ktorá sa dáva v kamennej podobe do soľníkov.   Vďaka dobrej starostlivosti poľovníkov o túto zver stav srnčej zveri v našom chotári neklesá. (SRNEC)